Prečo Magistrát nevytvára parky a parčíky?

Autor: Marián Šumšala | 10.6.2021 o 21:14 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  55x

Viete čo sú to verejné zelené priestory? Ak nie, netrápte sa, nevedia to ani odborníci na oddelení starostlivosti o zeleň na Magistráte v Bratislave.

Nevedia to ani špičkoví odborníci na verejné priestory v Metropolitnom inštitúte Magistrátu. Nevedia to ani architekti, ktorí nám projektujú zeleň.

Bratislavský Magistrát vo veľkom sadí stromy v rámci projektu 10.000 stromov. Avšak okrem stromov nevznikne žiadna ďalšia pridaná hodnota – žiadne pekné a príjemné miesto, kde by sme radi strávili čas. Nevznikne žiaden park alebo parčík. Ešte asi nikdy Bratislava nepremrhala takúto príležitosť vytvoriť niečo pekné a príjemné pre Bratislavčanov.

Nič pekné nevzniklo napríklad ani na Slatinskej ulici

Tu je príklad zo Slatinskej ulice na Dolných honoch. Stromy sú vysadené do dvoch radov – nič viac. Tie stromy nevytvárajú nič, čo by bolo pre človeka príjemné a ťahalo ho tam tráviť čas.

A čo je úplne zlé, zničili tu malé športovisko, kde si deti zvykli kopať loptu a robiť kondičné cvičenia. Ale čo tam po deťoch, keď sa sadia stromy, deti musia ísť bokom, tak ako všetci ľudia. Magistrát pri sadení stromov neberie žiadny ohľad na ľudí.

Pri tom stačilo napríklad zasadiť po dva stromy pri každej zo štyroch lavičiek, ktoré tu sú. Vzniklo by stromoradie pri chodníku. Stromy by poskytli lavičkám tieň cez poludnie. A stromy by nezavadzali pri detskom športovaní. Ale to by sme chceli príliš veľa od dnešného Magistrátu.

Bratislavčania nežijú vonku

Vieme, že na Kamennom námestí by mal vzniknúť pekný a príťažlivý verejný priestor. Pre súčasného primátora Matúša Valla je to vysoká priorita. Úplne oprávnene.

Ale čo mám robiť, keď sa budem chcieť stretnúť so susedou na nejakom príjemnom mieste vonku a nebudeme chcieť ísť do krčmy? Máme sadnúť na trolejbus a zájsť na Kamenné námestie, tam si posedieť na lavičke a vrátiť sa domov?

Potrebujeme mať príjemné miesta tam, kde bývame. Pod svojimi oknami. Potrebujeme tráviť čas vonku tam, kde sme doma. Aby sme sa mohli ísť von porozprávať. Alebo aby sme mohli náhodne stretnúť susedov.

Chceme tráviť svoj voľný čas len doma, ako je v Bratislave zvykom? A príjemný vonkajší život budeme obdivovať pri svojich cestách do zahraničia, napríklad tu hneď blízko v Rakúsku? Budeme utekať z Bratislavy, keď budeme chcieť stráviť príjemný čas s priateľmi? Bratislavčania nežijú vonku.

Pretože v Bratislave nemáme kam ísť von. Na sídliskách nemáme žiadne verejné priestory.

Aj zeleň môže byť verejný priestor

Verejné priestory sú námestia a korzá. Tých tiež máme na bratislavských sídliskách ako šafranu.

Ale sú to aj parky a parčíky.

Lenže v Bratislave sa nevytvárajú parky a parčíky - ale lesy a krajina.

Pretože krajinní architekti, ktorí projektujú výsadbu stromov si nevšimli, že v tesnej blízkosti týchto stromov žijú stovky a tisíce ľudí. Nevšimli si to ani zadávatelia z oddelenia pre zeleň na Magistráte. Nič o tom nevedia ani tí, čo ľudí na oddelenie pre zeleň prijímali.

Prečo krajinný architekt nenakreslí verejný zelený priestor?

Prečo krajinný architekt nenakreslí nič, čo by bolo pekné a príjemné pre ľudí? A prečo to architektovi nikto na Magistráte neprikáže?

Mám skúsenosti s architektkami, ktorí sa podujali nakresliť sadové úpravy na sídlisku. Aj po verejnom zhromaždení, kde sme vyjadrili svoju nespokojnosť, nebol architekt schopný premiestniť lavičky spod okien domov ďalej do stredu vnútrobloku, aby ľudia neboli rušení. Až keď som za ním osobne zašiel, lavičky dal preč z tesnej blízkosti domu.

Architekti vedia kresliť domy a súkromné stavby. Ale nevedia kresliť verejné priestory. Vyzerá, že ich to v škole nenaučili.

Je tiež možné, že nakresliť stromy v meste nie je taký lukratívny biznis, tak to kreslia horšie, ako by to dokázali mnohí z nás. Veď kto z nás by napríklad nezasadil strom tak, aby robil v lete tieň lavičke? Architekti nemajú o tomto ani potuchy.

Participácia

Ale ani génius nedokáže vytvoriť kvalitný verejný priestor.

Verejný priestor vznikne len ak sa na jeho tvorbe podieľajú miestni obyvatelia. Je to úplne zásadná podmienka.

Každopádne nie sme obyvatelia kravína, aby nám upravovali okolie bez toho, že by sme boli zahrnutí do prípravy.

Participácia je vážna téma aj pre súčasného primátora.

Najjednoduchšie je začať s participáciou práve pri úprave priestorov v blízkostí našich obydlí.

Bohužiaľ, oddelenie zelene na Magistráte slovo participácia nepozná.

Medická záhrada

Medická záhrada je príkladom veľmi pekného a kvalitného, zeleného prostredia. Je to jeden z mála bratislavských parkov, resp. parčíkov.

Krásu Medickej záhrady tvoria v prvom rade pekné stromy, ktoré tu rastú: Ja napríklad pravidelne obdivujem magnólie, ktoré tu rastú, potešia ma aj v čase, kedy nekvitnú, majú zvláštne listy s príjemnou zelenou farbou a pokrútené, pre slovenské stromy netypické kmene. Magnóliu nám Magistrát pri dom nezasadí, to by sme chceli príliš veľa.

Medickú záhradu vytvára aj striedanie stromov, kríkov a voľných plôch. To máme najradšej, keď môžeme stráviť čas na lúke alebo čistinke uprostred bohatej zelene. Na sídliskách však vzniká iba hustý les.

Samozrejme v parku nesmú chýbať lavičky. Prečo na sídliskách nemáme takmer žiadne lavičky?

Pekný park dotvárajú stromoradia okolo chodníkov a cestičiek. V Bratislave nevznikajú žiadne stromoradia.

Nevyhnutnou súčasťou sú kríky. Nielenže sú ďalším spestrením, ale aj oddeľujú plochy a členia priestor. Projekt 10.000 stromov s kríkmi nepočíta.

Oddelenie zelene zanechá po sebe spúšť

Myslím si, že Bratislava má po mnohých rokoch výborného primátora. Bohužiaľ však podľa môjho názoru robí oddelenie starostlivosti o zeleň v Bratislave spúšť. Na dlhé roky, dokonca storočia, zasadí ranu do tváre mesta. Nebudú parky, parčíky a príjemné miesta. Budú len paneláky a pri nich lesy, ktoré ľudia nevyužívajú.

To, čo sa teraz v Bratislave deje, nemá ani historickú obdobu. V širšom bratislavskom centre sú krásne stromoradia – pozrite sa napríklad na Karadžičovej, aký krásny zelený tunel nad chodníkmi a cestou tam vytvára stromoradie. Ale hneď kúsok odtiaľ pri internáte na Bernolákovej ulici bolo vysadených niekoľko desiatok stromov tak, že nevzniklo žiadne stromoradie. Nevzniklo ani nič pekné, kde by miestni obyvatelia radi trávili čas.

Aj z ekologického pohľadu je nová výsadba kontroverzná

Som srdcom ekológ a preto rozumiem, aké sú stromy v meste dôležité a aj krásne. Ale srdce ma bolí, keď vidím ako nezmyslene sú vysadené. Myslím si, že už len vhodnejšie rozmiestnenie tých istých stromov by vytvorilo útulnejšie vonkajšie prostredie a pri tom by to nestálo ani o euro viacej.

Ale súčasná výsadba zabráni aj mnohým ekologickým funkciám. Postupne je čoraz dôležitejšie zadržiavanie vody v meste – kvôli ochladeniu mesta počas horúcich liet a aj kvôli vlahe pre stromy. Ale po zasadení 10 tisíc stromov nezostanú voľné miesta, kde by sa vykopali nádržky, v ktorých by sa mohla zadržiavať voda z okolitých ciest.

Získavajú iba psičkári

Psičkári sú asi jediní obyvatelia Bratislavy, ktorým projekt 10.000 stromov urobil naozaj dobre. Napríklad sadovú úpravu pri Bernolákovej ulici využívajú sami a vo veľkom – vidno to tam na každom kroku. Aj keď aj oni by možno ocenili lavičky a iný mobiliár, ktorý patrí do parkov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ako mafiáni, siskári a oligarcha zničili legendárny podnik

Osud sklární v Poltári je varovaním.

Autorská strana Samuela Marca

Prebieha politický kalkul s mŕtvymi

Ako nazvete tých, ktorí vedome vlastných voličov povzbudzujú v tom, aby umreli?


Už ste čítali?