Vypúšťame „len“ 10% emisií skleníkový plynov. Znamená to, že nemusíme nič robiť? Časť 1.

Autor: Marián Šumšala | 29.4.2021 o 6:39 | (upravené 3.5.2021 o 19:53) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  53x

Poslankyňa Národnej rady sa vyjadrila, že keďže Európska únia vypúšťa len 10% svetových skleníkových plynov, nemali by sme prijímať žiadne opatrenia na ich zníženie. Je to trošku pokrytecké.

Problém je, že 10% nie je správne číslo. Naša zodpovednosť za zmenu podnebia je násobne vyššia.

Ak chceme niesť zodpovednosť za náš podiel na kumulatívnych emisiách skleníkových plynov, nestačí, ak ich úplne prestaneme vypúšťať. Zašlo to tak ďaleko, že musíme tieto plyny z ovzdušia začať odoberať.

Zavádzaním bezuhlíkových technológií pomáhame aj zvyšku sveta. Ich rozsiahle využívanie znižuje cenu týchto technológií. Čím bude cena zelenej energie nižšia, tým bude ľahšie bezuhlíkovými technológiami nahrádzať fosílne palivá vo svete.

Pozrite aj 2. časť blogu: Vypúšťame „len“ 10% emisií skleníkový plynov. Znamená to, že nemusíme nič robiť? Časť 2.

Emisie Európy

V prvom rade treba povedať, že Európska únia je tretím najväčším vypúšťačom CO2: 1. Čína – 27%. 2. USA – 15%, 3. Európska únia – 9,8% (údaj je pre EU-28, ešte s Veľkou Britániou). Po odchode Veľkej Británie klesli emisie na EU-27 na 8%. Treba mať na zreteli, že ide len o emisie oxidu uhličitého, teda nie všetkých skleníkových plynov.

Takže napriek tomu, že EU vypúšťa len 8% CO2, je tretia v poradí vo vypúšťaní CO2 do ovzdušia.

Emisie na obyvateľa

Trochu ináč to vyzerá, keď sa na emisie CO2 pozrieme aj trochu ináč.

Na Slovensku vypúšťame 6,6 tony oxidu uhličitého na obyvateľa. Pre porovnanie:

  • Slovensko: 6,6 tony CO2 / obyvateľa
  • USA: 16,2 tony CO2 / obyvateľa
  • Čína: 6,7 tony CO2 / obyvateľa
  • Rusko: 11,5 tony CO2 / obyvateľa

Takže vidíme, že napríklad nemôžeme sa vyhovárať na Čínu. Predbiehajú nás len typické fosílne krajiny ako Rusko alebo USA.

Z emisiami to nie je také jednoduché. Skleníkové plyny nie sú len oxid uhličitý ale aj ďalšie: metán, chladničkové plyny, oxidy dusíka. Okrem toho treba započítať aj záchyty skleníkových plynov, t.j. napríklad ukladanie uhlíka v lesoch a na poliach. V tomto prípade vychádza Slovensko lepšie, keďže máme veľa lesov (len musia tieto lesy byť zdravé a nevyrúbané):

  • Slovensko: 4,9 tony GHG so zarátaním využitia zeme / obyvateľa
  • Švédsko: 3,6 tony GHG so zarátaním využitia zeme / obyvateľa
  • Nemecko: 8,6 tony GHG so zarátaním využitia zeme / obyvateľa
  • Česko: 8,5 tony GHG so zarátaním využitia zeme / obyvateľa
  • USA: 14,8 tony GHG so zarátaním využitia zeme / obyvateľa
  • Čína: 6,7 tony GHG so zarátaním využitia zeme / obyvateľa
  • India: 1,7 tony GHG so zarátaním využitia zeme / obyvateľa

(GHG = greenhouse gases = skleníkové plyny)

Ani toto však nie sú čísla, ktoré by dávali úplne ucelený obraz o našich emisiách skleníkových plynov.

Vyspelé štáty preniesli svoj priemysel preč zo svojich krajín do Ázie a inde – s rôznych dôvodov – kvôli lacnejšej pracovnej sile alebo chýbajúcim sociálnym alebo ekologickým štandardom.

Slovensko napríklad dováža emisie CO2 až vo výške tretiny svojich emisií. To jest dovážame výrobky, na ktorých výrobu sa spotrebovalo takto veľa skleníkových plynov. Oproti tomu Čína vyváža skleníkové plyny, ktoré sa rovnajú desatine ich tvorbe emisií CO2.

Ak započítame import resp. export skleníkových plynov prostredníctvom zahraničného obchodu, vychádzajú nám takéto čísla:

  • Slovensko: 8,8 tony CO2 / obyvateľa
  • Čína: 6,0 tony CO2 / obyvateľa

alebo ak to skúsime skombinovať:

  • Slovensko: 7,1 tony GHG so zarátaním využitia zeme a zahraničného obchodu / obyvateľa
  • Čína: 6,0 tony GHG so zarátaním využitia zeme a zahraničného obchodu / obyvateľa

Takže máme ešte čo robiť, aby sme dobehli (v dobrom) Čínu v emisiách skleníkových plynov.

Možno ste si všimli, že Švédsko vypúšťa obzvlášť málo skleníkových plynov. Nedá sa teda povedať, že šetrenie so skleníkovými plynmi spôsobuje zaostávanie krajiny, skôr naopak – pravdepodobne prináša prosperitu a bohatstvo pre všetkých. V zdrojoch som našiel poznámku prečo to tak môže byť: Vláda vo Švédsku uľahčuje každej domácnosti prístup k informáciám o úsporách energie. Všetky samosprávy vo Švédsku majú energetických poradcov, na ktorých sa ľudia môžu obrátiť so žiadosťou o pomoc a poradenstvo, napríklad pri prechode na iný zdroj vykurovania, ako sú kotly a tepelné čerpadlá.

Emisie podľa HDP

A pozrime sa na čísla ešte cez emisie na jednotku HDP:

  • Slovensko: 0,32 kg CO2 / USD
  • Švédsko: 0,08 kg CO2 / USD
  • Nemecko: 0,18 kg CO2 / USD
  • Česko: 0,40 kg CO2 / USD
  • USA: 0,25 kg CO2 / USD
  • Čína: 0,70 kg CO2 / USD
  • Rusko: 1,00 kg CO2 / USD

Takže tu konečne vychádzame lepšie ako Čína. Ale tu zase USA vychádza o dosť lepšie ako my. Lepšie vychádza aj Nemecko, ktoré vyrába polovicu svojej energie z uhlia.

Kumulatívne emisie

Rozvojové krajiny oprávnene namietajú, že oni nemôžu znižovať emisie skleníkových plynov. Chcú vybudovať svoj blahobyt pomocou lacnej a ľahko dostupnej energie z fosílnych palív rovnako ako my.

Preto keď hovoríme o zodpovednosti za otepľovanie, mali by sme ako základný údaj brať kumulatívne emisie – to sú všetky emisie, ktoré sme doteraz vypustili.

Napríklad kumulatívne emisie oxidu uhličitého Slovenska sú 3,8 Gt (miliárd ton). Pre porovnanie: Nemecko: 90 Gt, USA: 400 Gt, Čína: 200 Gt, Rusko 110 Gt. Tieto čísla však nie je možné priamo porovnávať.

Preto si porovnajme kumulatívne emisie na 1 obyvateľa:

  • Slovensko: 760 kg kumulatívnych CO2
  • Švédsko: 490 kg kumulatívnych CO2
  • Nemecko: 1100 kg kumulatívnych CO2
  • Česko: 1170 kg kumulatívnych CO2
  • USA: 1200 kg kumulatívnych CO2
  • Čína: 140 kg kumulatívnych CO2
  • Rusko: 760 kg kumulatívnych CO2

A kumulatívne emisie na jednotku HDP:

  • Slovensko: 36 kg kumulatívnych CO2 / USD
  • Švédsko: 9 kg kumulatívnych CO2 / USD
  • Nemecko: 23 kg kumulatívnych CO2 / USD
  • Česko: 47 kg kumulatívnych CO2 / USD
  • USA: 19 kg kumulatívnych CO2 / USD
  • Čína: 14 kg kumulatívnych CO2 / USD
  • Rusko: 65 kg kumulatívnych CO2 / USD

Takže vidíme, že v kumulatívnych emisiách nie sme na tom tak skvelo, že by sme nemuseli nič robiť. Určite sa nemôžeme vyhovárať na Čínu alebo Rusko.

Aj v tomto prípade majme na zreteli, o akých číslach hovoríme: ide len o CO2, nie všetky skleníkové plyny. Nie sú tu započítané emisie zo zmeny využívania zeme. Nie sú tu tiež započítané emisie zo zahraničného obchodu.

Morálny príkaz

Samozrejme, ak nám záleží na zastavení otepľovania, musíme konať my. Nemôžeme čakať až začne niekto druhý. Je to základné morálne pravidlo. Okrem toho je to možno najúčinnejší spôsob ako primäť ďalšie krajiny, aby zrušili svoje emisie skleníkových plynov.

Takže si myslím, že je veľmi pokrytecké, ak niekto tvrdí, napríklad jedna poslankyňa NR SR, že nech najskôr začnú znižovať emisie iní.

Nehovoriac o tom, že nahradenie fosílnych palív čistými technológiami môže pomôcť pohnúť viac dopredu naše hospodárstvo. Ale to je iná téma.

Každá molekula skleníkového plynu, ktorú nepridáme do ovzdušia je nesmierne dôležitá. Pretože skleníkové plyny sa zhromažďujú a postupne rastú. Čím skôr dosiahneme uhlíkovú neutralitu, tým lepšie pre nás a pre planétu.

Musíme už dokonca začať skleníkové plyny z ovzdušia odoberať – je ich tam príliš veľa. A to vďaka ľuďom, ktorí desaťročia tvrdia – nevieme, netreba, ešte netreba, niekto iný, neoplatí sa a podobne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Kedy to Kollára prestane baviť?

Koalícia sa potáca z krízy do krízy.


Už ste čítali?