Ako sme si vybudovali pekný vnútroblok

Autor: Marián Šumšala | 6.4.2021 o 21:43 | Karma článku: 4,64 | Prečítané:  115x

Pred 20 rokmi sme si sami začali vo vnútrobloku na Bebravskej sadiť stromy a kvety. Vznikol veľmi pekný a príjemný, zelený, verejný priestor. Čo je na ňom pekné a príjemné?

Prejdime sa so mnou zo západného konca na východný:

Magnólia: Keď sme pred 20 rokmi prišli za nebohou starostkou Lackovou s návrhom projektu sadových úprav, jej jediná poznámka bola, že magnóliu nám ukradnú. Neukradli, ale zlomili. Ale odvtedy nám magnólia v rohu vnútrobloku pekne rastie a robí radosť.

Magnólia nie je len pekný strom. Je to aj odkaz, že toto nie je les, toto nie je nejaká krajina. Toto je kultúrny priestor určený pre ľudí a magnólia je pozvánkou, aby sme tam vstúpili. Tí, čo prídu, si ju v čase, keď kvitne, fotia, deti si zbierajú okvetné lístky, ale nedeje sa tu žiadny vandalizmus.

Prečo Magistrát nesadí na sídliskách magnólie? Prečo nevytvára pozvánky pre ľudí do zeleného priestoru?

Prunus serulata Kanzan: Pekný strom lievikovitého tvaru so záplavou pompónov ružových kvetov. Jeden z mnohých pekných stromov, ktorý každého utvrdzuje o tom, že tento priestor je pre ľudí.

Hrab: Pri detskom ihrisku je hrab. Je zasadený tak, že napoludnie vrhá tieň na pieskovisko. Ale len v lete – zavčasu na jar a neskoro na jeseň dovolí slnečným lúčom, aby zohrievali pieskovisko. Hrab je zaujímavý tým, že uschnuté listy nezhadzuje a tak prináša určité spestrenie do monotónnej zimnej krajiny.

Pre samosprávu je úplne nemožné, aby umiestnila strom a lavičku tak, aby strom napoludnie tienil ľuďom na lavičke.

Javor mliečny Crimson King: Neviete presne, akú farbu majú jeho listy – bordovú, ale mieša sa aj modrá a zelená. Dôstojne a pokojne stráži okraj vnútrobloku. Vyrastá medzi kríkmi, ktoré poskytujú ihrisku intimitu a pre deti poskytujú priestor, kde sa môžu ukryť alebo na chvíľu stratiť.

Voľná lúčka medzi dvomi pieskoviskami: Veľmi vhodné miesto na posedenie priateľov. Deti sú v bezpečí nablízku a všetkým je príjemne. Na sedenie musí byť lúčka, voľný priestor, nikto si tu nesadá priamo pod stromy alebo do hustej zelene.

Kedy tvorcovia zelených priestorov na Magistráte pochopia, že nie je možné všade sadiť stromy? Parky a parčíky musia mať voľné plochy. Stačí sa pozrieť na akýkoľvek pekný zelený priestor (takmer určite ho nevytvoril Magistrát).

Okrasná jabloň Malus Rudolph: Uprostred je jabloň – ako v raji - ďalší krásny strom, ktorý jednoznačne hovorí, že toto je kultúrny priestor určený pre ľudí. V Bratislava sotva tento strom nájdete, nejaké boli v Ružinove, ale už už vyhynuli:

Prunusy Nigra: Dva prunusy s purpurovými listami a jedna lavička medzi nimi – aká jednoduchá a účinná kombinácia. Prečo si neposedieť v tomto zákutí? A z druhej strany si chlapci môžu kopať loptu. (Buď jedno alebo druhé, nedochádza tu ku konfliktom):

Japonský javor Bloodgood: Krásny strom. Japonský javor musí rásť ako solitér – so svojou krásou si vystačí sám. Ako všetko krásne, je háklivý – trpí vírusovou chorobou, takže dopestovať veľký strom nie je jednoduché. Nám sa to zatiaľ darí. Aj keď tento rok ho nejaký fušer ostrihal. Najviac vandalizmu nám v zeleni urobila samospráva – miestna alebo mestská.

Viete si predstaviť, že by ste mali vo svojom blízkom okolí takýto strom? Čo by to pre vás znamenalo? Zasadí vám ho Magistrát?

Majestátna sofora japonská: Uprostred ľavej časti sa nám krásne ujala majestátna sofora. Sofora je ideálny strom do mesta, neprekáža jej znečistenie, dokáže vytvoriť naozaj rozkošatené stromoradia – v Bratislave napríklad na Poštovej ulici. Svojimi mierne previsnutými konármi vytvára ohraničenie pre malú športovú plochu napravo, ktorú deti aj dospelí radi využívajú:

Malinovisko: Maliny rastú a rozširujú sa samé. Patrí malinovisko do zeleného priestoru na sídlisko? Deti, ktoré si u nás ďobú maliny, hlasujú obidvomi rukami za. Takisto, ako tu patria aj josty na druhej strane – za tie hlasujú aj rodičia, ktorí s chuťou podojedajú, čo nechajú deti.

Ovocné stromy a kríky na sídlisku nie sú fantasmagória – v kultúrnejších krajinách sú už rešpektovanou súčasťou sídlisk.

Aj náš Magistrát na to príde – ale už bohužiaľ asi nebude voľná plocha, kde by ich zasadil.

Kvety na rohu: Pri každej zelenej ploche sa nájdu zanietení obyvatelia, ktorí si s radosťou budú sadiť kvety. Treba im len vyhradiť vhodné kúsky plochy.

Kríky v rohu: Dva orgovány, jedna veľká škumpa vlasatá, niekoľko ďalších kríkov. Tvoria husté zákutia, ktoré rady skúmajú deti. Za kríky hlasujú aj pestrece, ktoré sa tu v čase kvitnutia zlietajú.

Studňa: Na tú sme sa zatiaľ nezmohli. Viem si živo predstaviť klasickú záhradnú studňu, akú radosť urobí deťom, a aj mnohým dospelým. Vodný prvok je čerešničkou na torte každej zelenej plochy.

 Vrany a holuby: Vrany obsadili jednu zo šiestich borovíc, ktoré nasadil miestny úrad. Okrem borovíc zasadil miestny úrad ešte tri lipy v rohu. Holuby pre zmenu obľubujú hustý globózny javor, odkiaľ nenápadne na mňa žmurkajú, keď ich pozorujem. A na suchej vetve javora poľného zvykne sedávať žltochvost domový – potichu ďakuje, že sme mu tam ten suchý konár nechali.

Prečo je verejný?

V našom vnútrobloku je úplne prirodzené, že sa ľudia navzájom zoznamujú. Je prirodzené pozdraviť cudzie mamičky alebo oteckov – do vnútrobloku chodí len pomerne málo ľudí a stále zhruba tí istí. Prirodzené je sa aj porozprávať, napríklad ako sa deti vykakali.

Na našom detskom ihrisku vznikajú vzťahy – známosti a priateľstvá. Preto je verejný priestor.

Na našom vnútrobloku sa vzťahy aj udržujú. Susedia si tu zvyknú posedieť, aj keď dnešná doba moc susedským vzťahom nepraje, ale to je iná téma.

Ak ste niekde vonku sami a nehrozí, že by ste nadviazali nejaký vzťah, potom to nie je verejný priestor. A môže to byť veľmi pekný priestor. Ako napríklad detské ihrisko pri štrkoveckom jazere – tu je malá šanca, že sa vám podarí vystúpiť zo svojej samoty.

Pretože na dobrý verejný priestor nestačí len drahé a pekné vybavenie. Treba, aby bol malý a obsluhoval len ľudí z veľmi blízkeho okolia. Len vtedy sa tam môžu vytvárať vzťahy.

Márne by ste však našli podobný popis v Manifeste verejných priestorov, ktorý vytvoril magistrátny Metropolitný inštitút.

Dokáže to aj Magistrát?

Ak dokázali vytvoriť pekný verejný zelený priestor amatéri na sídlisku, dokážu to aj odborníci na Magistráte?

Zatiaľ to tak nevyzerá.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Matovič mafiánsky útočí

Matovič na svojej tlačovke k Sputniku posúva definície politického nevkusu.

Pravidlá nosenia rúšok sa menia, pozrite si ako

Žiaci na základných školách nebudú musieť nosiť respirátor. Stačiť bude rúško. Zmeny začnú platiť od pondelka.


Už ste čítali?