Skládka CHZJD – všetko pripravené na plytvanie peniazmi

Autor: Marián Šumšala | 14.9.2018 o 12:00 | Karma článku: 1,28 | Prečítané:  436x

Skládka CHZJD je problém vážnejší ako havária jadrovej elektrárne. Napriek tomu ministerstvo presadzuje riešenie bez možnosti oponovať. Pri tom nepozná ani len presný rozsah skládky. Bude sa aj tu plytvať štátnymi peniazmi?

Nie je možné vybrať cenovo najvhodnejšiu ponuku na sanáciu

Ministerstvo životného prostredia sa hrnie do sanácie skládky CHZJD v bratislavskej Vrakuni napriek tomu, že nevie presný rozsah skládky ani množstvo jedov, ktoré sú tu uložené. Preto súťaž na výber realizátora sanácie nemôže vytvoriť najlepšiu cenu, za akú by sa sanácia mohla uskutočniť.

Dôsledkom tak môže byť predražená sanácia skládky. Pričom roky počujeme náreky o nedostatku peňazí na odstraňovanie environmentálnych záťaží.

V prípravnej fáze realizácie musí realizačná firma urobiť 100 prieskumných vrtov za hranicou nepriepustnej steny, aby sa dozvedela, koľko chemikálií bude musieť vykopať a zlikvidovať. Ako môže dať do cenovej ponuky cenu za likvidáciu odpadu, keď nevie, koľko ho je?

Predpokladám, že sú dve možnosti, ako sa dá neznáme množstvo odpadu naceniť – obidve sú pre štát nevýhodné: Firma dá čo najnižšiu cenu s tým, že ak bude odpadu viacej, bude žiadať preplatiť náklady navyše – samozrejme o viacnáklady sa už nebude súťažiť, takže tu môže firma dobre zarobiť a my všetci prerobíme. Alebo firma dá dve ceny – paušálnu za výstavbu izolačnej steny a druhú za jednotku zlikvidovaného odpadu – takéto cenové ponuky však nie je možné porovnať a teda ani nie je možné vybrať najlepšiu cenu. Jestvuje aj tretia najhoršia možnosť, že firma, ktorá vyhrá jednoducho nebude schopná zlikvidovať odpad, vyhlási bankrot alebo ju bude štát zachraňovať, veď nebolo by to prvý raz.

Účastníci namietajú nehospodárnosť aj narýchlo zbúchaný projekt

Možnú nehospodárnosť namietajú aj účastníci zisťovacieho konania pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie:

Miestna časť Ružinov vo svojich pripomienkach napríklad namieta: Ďalšie nové poznatky pri zistení doplnkového prieskumu môžu významne navýšiť finančnú náročnosť na rozpočet predpokladaného krytia predmetnej zákazky, kde toho času už prebieha verejné obstarávanie na dodávateľa pre sanáciu geologickej úlohy.

Podobne pripomína aj mestská časť Vrakuňa: Nové poznatky môžu významne pozmeniť finančnú náročnosť realizácie navrhnutých sanačných prác resp. celkom znemožniť úspešnú realizáciu sanácie tak, ako je navrhnutá.

Okresný úrad oponuje: Posudzovanie finančnej náročnosti prác nie je predmetom predkladaného zámeru a ani predmetom posudzovania vplyvu na životné prostredie.

Mestská časť Vrakuňa na záver množstva vážnych pripomienok dodáva: Preto je priam nepochopiteľné, že v roku 2018 MŽP predkladá na pripomienkovanie našej mestskej časti takýto technicky nejasný narýchlo zbúchaný projekt Sanácie environmentálnej záťaže (03 až 04/2016), ktorý vôbec nedal uspokojivú odpoveď odborníkom ani občanom na fundamentálne hrozby vyplývajúce z uvažovanej pasívnej sanácie. Alebo: Za týchto okolností je nemysliteľné a krajne nezodpovedné spúšťať tak rozsiahle sanačné práce s očakávanou cenou nad 30 mil. eur. Alebo: Predložený zámer je z tohto pohľadu krátkozrakým a neúplným riešením, ktorého hlavným zmyslom je preinvestovať pokiaľ možno viac ako 30 mil. eur.

Vrakuňa tiež namieta: Zámer vonkoncom nezvažuje životnosť sanačných prvkov a s tým spojené riziká z pohľadu časového horizontu 50 až 100 rokov. Je pravda, že návrh sanácie prostredníctvom izolačnej steny odsúva mnohé nemalé finančné náklady do budúcnosti alebo na plecia niekoho iného – nie je stanovená cena za trvalé odčerpávanie podzemnej vody zo zaizolovaného priestoru alebo nepočíta sa s obnovovaním opotrebenej izolačnej steny. Pri tom nejde o 100 rokov, ale možno o 10 tisíc rokov – nie je jasné, za aký čas a či vôbec sa jedy premenia na neškodné látky samovoľným rozpadom, resp. sa vyplavia a odčerpajú preč.

Aj ďalší účastníci namietajú: V zámere nie sú vyčíslené náklady na ročnú prevádzku trvalého sanačného čerpania a čistenia vôd v priestore PTS, ani zdroj, z ktorého by táto trvalá prevádzka  mala byť financovaná. (OZ Nádej pre Sad Janka Kráľa, Elena Pätoprstá, OZ Za zeleň Petržalky, Pavel Šesták)

Tejto téme som sa nevyhol ani ja vo svojom odvolaní: Ignorovaním týchto nákladov (trvalé čerpanie a čistenie vody zo skládky) pri výbere najvhodnejšieho variantu môže dôjsť k vedomému nehospodárnemu nakladaniu s verejnými financiami a tým podľa môjho názoru aj k porušeniu zákonov.

Ministerstvo odmieta diskusiu a trvá na zapúzdrení

Ministerstvo životného prostredia vypracovalo projekt na sanáciu skládky jedovatých odpadov – jedovaté odpady by sa mali zaizolovať izolačnou stenou do hĺbky zhruba 20 metrov. Povrch skládky by sa mal zakryť nepriepustnou fóliou, aby do jedov nepršalo a nevyplavovali sa. Aj tak bude treba čerpať podzemnú vodu zo skládky, čistiť ju a táto voda by sa mala liať naspäť do podzemných vôd mimo skládku. Čerpať bude potrebné aj podzemnú vodu mimo skládky.

Okrem toho by sa mali zo zeme vybrať a zlikvidovať jedy, ktoré zostanú za hranicou podzemnej izolačnej steny. Ministerstvo nevie presný rozsah skládky, hranice izolačnej steny boli vybraté len na základe hraníc pozemkov a jednoduchosti stavby tejto steny. Presný rozsah skládky by dodatočnými vrtmi mal zistiť realizátor výstavby podzemnej steny.

Verejnosť má pomerne veľké práva pri takýchto projektoch, pri ktorých ide o ohrozenie životného prostredia (tieto práva nemáme vďaka našim politikom, ale preto, že sme členmi európskej únie). Ministerstvo by malo vyhodnotiť vplyvy na životné prostredie a predložiť aj viacero variantov realizácie. My občania a aj napr. verejná správa má možnosť pripomienkovať, odvolať sa a dať rozhodnutie na súd. Toto sa deje v rámci zákonného posudzovania vplyvov na životné prostredie, tzv. posudzovanie podľa Zákona o EIA.

Ministerstvo nám však chce tieto práva uprieť. Tvári sa, že nejde o žiadny environmentálny problém a celú sanáciu sa snaží zúžiť len na stavbu podzemnej izolačnej steny, čo je vraj bežná stavba, ktorá neprináša žiadne záporné vplyvy na životné prostredie. To, že ide o jeden z najzávažnejších ekologických problémov na Slovensku úplne ignoruje. Ohrozenie pitnej vody v podzemí Žitného ostrova nestojí Ministerstvu za to, aby pohľadalo najlepšie riešenie likvidácie tejto ekologickej záťaže. Ani finančná náročnosť nie je dostatočným dôvodom, aby sa vybralo najlepšie riešenie aj z pohľadu nákladov.

Okresný úrad Bratislava 2 ide ministerstvu po ruke. Už vopred odsúhlasilo, že ministerstvo nemusí vypracovať viacej variantov likvidácie jedov vo Vrakuni. Okrem toho úrad aj tvrdí, že likvidáciu skládky netreba posudzovať z pohľadu vplyvov na životné prostredie.

V tejto chvíli sa končí doba na podanie odvolania voči rozhodnutiu okresného úradu. Odvolanie by malo vybavovať Ministerstvo životného prostredia – čo je aj navrhovateľ a asi hlavný odporca akéhokoľvek posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Ako ďalej?

Skládka zatiaľ nebadane drieme v podzemí a vysiela svoje jedy rozpustené vo vode, ktorú ináč potrebujeme na pitie, ďalej cestou podzemných prúdov na východ popod Malý Dunaj a sídlisko Dolné hony do našej najväčšej zásobárne pitnej vody.

Zdá sa, že túto ekologickú záťaž, ktorá je nebezpečnejšia ako výbuch jadrovej elektrárne, prenecháme aj my na plecia našich detí a ďalších generácií – taký je zámer Ministerstva životného prostredia. Tak ako prenechali túto záťaž na naše plecia naši rodičia.

Oni však žili v dobe, kedy každý nesúhlasný názor dobre strážili ruské tanky. My však žijeme v slobodnej dobe. Len Ministerstvo životného prostredia a Okresný úrad Bratislava 2 si to ešte dobre neuvedomili.

Kto?

Dožičme si ešte konkrétne mená zodpovedných ľudí:

Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava 2 podpísala JUDr. Elena Jaďuďová. V tomto rozhodnutí sa rozhodlo, že sanácia skládky CHZJD sa nebude posudzovať podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

V tejto chvíli neviem meno osoby, ktorá podpísala rozhodnutie, že skládku netreba posudzovať vo viacerých variantoch.

Odpovede Ministerstva životného prostredia na pripomienky účastníkov vybavovala RNDr. A. Kompišová a podpísala RNDr. Vlasta Jánová, PhD.

Niečo o skládke

Skládka CHZJD bola prevádzkovaná v období medzi rokmi 1966 až 1979 zavážaním terénnej depresie po starom ramene toku Malý Dunaj. Navezené odpady boli neskôr prekryté ochrannou vrstvou rôznorodej zeminy (z aktuálneho prieskumu vyplynulo, že i táto ochranná vrstva je postihnutá znečistením). Doba pôsobenia primárneho zdroja znečistenia (skládka) je tak toto obdobie cca 45 rokov. Z výsledkov prieskumu ďalej vyplynulo, že ku znečisteniu podzemných vôd došlo v celej ploche skládky (t. j. cca 65 000 m ) a k rozšíreniu znečistenia podzemných vôd potom do vzdialenosti až 5 km od skládky (znečistená plocha podzemných 2 vôd nad IT sa pre jednotlivé kontaminanty pohybuje v rádoch až stoviek tisíc metrov štvorcových (Obrázok 7, Obrázok 8).

Časť koryta Mlynského ramena slúžila historicky na odvedenie odpadových vôd z chemickej výroby v niekdajšej Dynamitke už od roku 1873. Odpadové vody sa tu riedili a neskôr vtekali do Malého Dunaja. Táto časť pôvodného koryta Malého Dunaja sa ako krátke ľavostranné rameno dnešného koryta zachovalo až do súčasnosti.

Pravdepodobne vzhľadom na zaťaženie územia odpadovými vodami ako aj jeho blízkosť k areálu CHZJD, n.p., Bratislava, bola časť koryta Mlynského ramena vybraná na vytvorenie skládky chemického odpadu. Skládka bola zriadená na základe rozhodnutia MsNV v Bratislave zo dňa 14.7.1966 pod č. Vod. 1059/405-66. Skladovanie odpadu sa začalo v roku 1966. Pre ukladanie odpadu nebolo potrebné  v súlade s vtedajšou legislatívou budovať nepriepustné tesniace prvky. Odpad bol navážaný vo vrstvách do kaziet vytvorených v koryte ramena. Koryto nebolo zavezené úplne,  bol ponechaný priestor na prekrytie odpadu a zarovnanie s okolitým terénom. Ukladanie odpadu sa ukončilo koncom roka 1979. Hrúbka navezených odpadov sa pohybovala približne od 1,5 do 2,5 m. Obdobie prevádzkovania kládky teda trvalo približne 13 rokov. Pri priemernej hrúbke odpadu 2 m a ploche 4,65 ha tu bolo uložených cca 90 000 m3 odpadu.

Po ukončení skládkovania sa v r. 1980 začala rekultivácia skládky a to v súlade s uznesením vlády SSR č.214/76 (neskôr 250/78). Podstata rekultivácie spočívala v prekrytí odpadu inertným materiálom. Išlo o zeminu z výkopových prác v Bratislave (Dom odborov) a v Budmericiach (budovanie novej skládky chemického odpadu). Celková hrúbka pokryvnej zeminy dosahuje až 2-3 m. Na tieto zeminy bolo navezených približne 22 000 m ornice zo skrývok z výstavby vodného diela Gabčíkovo. Priestor areálu bývalej skládky (pozn. ide už nielen o pôvodné rameno zavezené odpadmi, ale aj jeho bližšie okolie) sa postupne začal využívať ako prevádzkové a technologické plochy, časť územia zostáva dodnes nevyužitá .

(text o skládke a obrázky sú z dokumentu Prieskum environmentálnej záťaže Vrakunská cesta – skládka CHZJD – SK/EZ/B2/136)

Viac o skládke a Vrakuni

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Agent 007 sa celé roky predstavoval zle. Jeho pravé meno je iné

V archívoch objavili skutočného Jamesa Bonda.

Komentár Zuzany Kepplovej

Večný kandidát Mikloško. A prečo ním zostane

KDH sa vzdali Čaučíka a pohnevali si Mikloška.


Už ste čítali?