reklama

Najdôležitejšie číslo: 350 ppm

Podľa vedcov by hustota skleníkových plynov v ovzduší nemala prekročiť 350 ppm. Hádajte, aké je toto číslo dnes. Po extrémne teplom lete je na mieste otázka, ako ďaleko môžeme zájsť s globálnym otepľovaním.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Vraj by sme nemali prekročiť hranicu 350 ppm skleníkových plynov v ovzduší. Prečo?

Roztápanie Arktídy postupuje ešte väčšou rýchlosťou, ako vedci predpokladali. Teraz predpovedajú, že Severný pól by mohol byť prvý raz úplne bez ľadu už v roku 2037, dokonca podľa posledných pozorovaní by to mohlo byť ešte o desať rokov skôr. Bez ľadu tak bude po prvý raz za posledných najmenej 5000 rokov.

Roztopenie ľadu na Severnom póle podstatne naruší tepelnú rovnováhu na planéte. Tmavý oceán bez ľadovej pokrývky dokáže pohltiť oveľa viac slnečného tepla v lete a následne ho uvoľniť v zime. To všetko podstatne zmení typické počasie aj u nás. Okrem teplejších zím môžeme očakávať aj zvlášť chladné zimy – zdá sa, že veľká premenlivosť zimného počasia je to, čo nás čaká.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Strata arktického ľadu zlikviduje celý morský ekosystém. V súčasnosti sú riasy, ktoré rastú zo spodnej strany plávajúceho ľadu, základom pre jedinečnú potravinovú reťaz: kŕmi sa nimi zooplanktón, ktorý je zas potravou pre tresky. Prudké zmenšovanie ľadu je katastrofou pre cicavce, ktoré tu žijú: ľadové medvede, mrože, tulene a bieluhy.

Podľa Jamesa Hansena z NASA: „Zníženie úrovne oxidu uhličitého na úroveň 325-355 ppm by mohlo vrátiť pôvodnú energetickú rovnováhu.“ Navrhuje, že úroveň CO2 by mala klesnúť až na úroveň 300-325 ppm, aby sa obnovil morský ľad na plochu spred 25 rokov.

Topenie rozsiahlej ľadovej pokrývky Grónska zdvihne hladiny oceánov o 7 metrov. More tak zaplaví husto obývané pobrežné miesta, ukončí existenciu štátov na nízko položených ostrovoch a dramaticky zmení pobrežný zemepis na Zemi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bod zvratu pre úplné roztopenie grónskeho ľadu leží medzi 1 až 2 stupňami nad súčasnými teplotami. Tomu zodpovedá práve hranica 350 ppm skleníkových plynov v ovzduší. Nezáleží pri tom na tom, že úplné roztopenie môže trvať tri storočia.

Topenie ľadovej pokrývky Grónska sa samo zosilňuje. Topením sa ocitá čoraz väčšia plocha pokrývky v nižších nadmorských výškach, čo topenie urýchľuje. To zároveň spôsobuje, že na obnovenie ľadovej pokrývky sú potrebné nižšie teploty ako na jej udržiavanie – na to, aby sa ľad do Grónsku začal vracať musí klesnúť množstvo skleníkových plynov v ovzduší pod 280 ppm – toľko bolo vo vzduchu na začiatku priemyselnej revolúcie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je možné, že hranica 350 ppm je príliš vysoká na to, aby sa udržal ľad v Grónsku a mala by byť ešte nižšia. Posledné pozorovania ukazujú, že topenie ľadu v Grónsku sa zdvojnásobilo za posledné desaťročie.

Masívne topenie prebieha aj v Západoantarktickom ľadovom štíte. Toto topenie sa tiež samo zosilňuje, ale iným spôsobom, ako je to v Grónsku: Otepľujúce sa vody oceánu prenikajú stále viac popod ľadovú masu. Môže sa spustiť úplný rozpad ľadového štítu. Jeho roztopenie zdvihne hladiny morí o ďalších 5 metrov. Na rozpad je však potrebné oteplenie o 3-5° Celzia a hranica 350 ppm by mala postačovať. Podľa posledných meraní sa začína topiť aj Východoarktický ľadový štít, ktorý sa doteraz považoval za stabilný. Jeho roztopenie môže zdvihnúť moria o 0,6 – 1,6m do roku 2100, čo je viac ako doteraz predpovedal IPCC.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zastavenie prúdenia v Atlantickom oceáne, t.j. aj zastavenie Golfského prúdu, je ďalším bodom zvratu. Prúdenie zastaví teplejšia a menej slaná voda z roztápajúceho sa ľadu v Grónsku a na Severnom póle. K zastaveniu resp. narušeniu tohto prúdenia môže dôjsť pri oteplení o 3-5°C, takže hranica 350 ppm by mala byť v tomto prípade bezpečná.

Vysušenie a zánik Amazonského dažďového lesa hrozí pri pokračujúcom sa otepľovaní. Nasvedčujú tomu aj suchá v rokoch 2005 a 2010, kedy celé riečne systémy v tomto normálne vlhkom lese vyschli v dĺžke stoviek kilometrov. Modely nie sú jednoznačné pri predpovedaní budúcnosti Amazónie: Polovica modelov predpovedá posun lesa k prispôsobeniu sa ročným obdobiam a štvrtina predpokladá premenu na savanu. Ak udržíme oteplenie do 3°C, mala by sme sa vyvarovať rozvratu tohto krásneho a pre podnebie na celej Zemi dôležitého ekosystému. Zdá sa, že nateraz je väčšou hrozbou pre Amazóniu odlesňovanie ako zmena podnebia.

Zánik dažďového lesa bude mať za následok aj únik veľkého množstva oxidu uhličitého, ktorý je teraz uložený v pôde, čo bude ešte viac poháňať teplotu na Zemi hore. Avšak najväčšia zásoba uhlíka neleží v pôde v trópoch, ale je uzamknutá vo večne zamrznutej pôde na Sibíri a ostatných oblastiach vyššej zemepisnej šírky. Tu je uložených dva razy viac uhlíka ako sa nachádza v ovzduší. Ak by sa uvoľnila len desatina z neho, zdvihlo by to teploty o 0,7°C do konca tohto storočia a nebolo by možné udržať úroveň 350 ppm. Ďalšie megamnožstvá uhlíka sú uložené v hydrátoch metánu na dne oceánov. Veci už evidujú uvoľňovanie metánu aj z večne zamrznutej pôdy aj zo dna oceánov. Produkcia týchto skleníkových plynov je však veľmi pomalá a môže trvať tisícky rokov. Avšak ak sa už raz spustí, nebude možné ju zastaviť. Zatiaľ sa našťastie zdá, že sme ešte neprekročili tento bod zvratu.

Ešte silnejšie dôkazy o tom, že 350 ppm je naozaj najvyššia bezpečná hranica, pochádzajú z minulosti Zeme. Súčasná úroveň CO2 je vyššia ako bola počas posledného milióna rokov. Zhruba pred 3 miliónmi rokov, v Pliocéne, bola kvôli teplejšiemu podnebiu hladina oceánov o 25 metrov vyššia ako je teraz. Koncentrácia CO2 bola vtedy 360 ppm – túto hodnotu sme prekročili v roku 1995. Počas Kriedy, Eocénu a Paleocénu bola Zem úplne bez ľadu a morská hladina bola vyššia o 80 metrov – vtedy bolo v ovzduší 1000 ppm CO2 alebo viacej. Potom sa po prvý raz snáď za sto milión rokov v Antarktíde sformoval kontinentálny ľad v Oligocéne pred 33 miliónmi rokov, keď množstvo CO2 kleslo pod 750 ppm – je to úroveň, ktorú sa chystáme prekročiť okolo roku 2075. Ľadové pokrývky na Severnej pologuli, napr. v Grónsku, sa začali vytvárať, keď CO2 kleslo pod 280 ppm – to je hodnota, ktorú sme prekročili už v 18. storočí nazačiatku priemyselnej revolúcie.

Z týchto vedeckých poznatkov teda vychádza, že hodnotu 350 ppm by sme nemali prekročiť.

A aká je teda hustota skleníkových plynov v ovzduší dnes: V marci tohto roku (2015) sme prekročili 400 ppm, pravdepodobne prvý raz za niekoľko miliónov rokov.

To je zlá správa. Dobrá správa je, že my môžeme ovplyvniť, ako bude vyzerať Zem v budúcnosti. Je to v našich rukách.

Viac informácií hľadajte v knihe: Mark Lynas: The God Species – How humans really can save the planet.

Zaujímavé informácie o tom, ako sa zmení Zem, ak sa bude otepľovať sú v knihe: Mark Lynas: Šesť stupňov – O našej budúcnosti na horúcejšej Zemi (Šesť stupňpv na Martinuse, Šesť stupňov na Gorile)

Marián Šumšala

Marián Šumšala

Bloger 
  • Počet článkov:  62
  •  | 
  • Páči sa:  179x

Konštruktér automatických strojov, ekológ amatér, prekladateľ, vydavateľ, manžel, dvojnásobný tatko. Zoznam autorových rubrík:  Globálne otepľovanieNaše školyVrakuňaPolitikaTeológiaNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu