Druhý dôchodkový pilier je ekonomický nezmysel

Autor: Marián Šumšala | 14.4.2014 o 21:23 | (upravené 30.1.2015 o 22:20) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  170x

Prechod na sporiaci dôchodkový systém vytvorí taký dlh, že jeho splácanie môže ďalšie generácie zaťažiť viac ako zvýšené náklady na väčší počet dôchodcov. Prečo potom pravicové strany presadzovali dôchodkovú reformu?

Prechod na druhý pilier vytvorí každoročne dlh, ktorý sa rovná asi 1% HDP. Vláda odhadla, že tento dlh sa môže počas celého prechodného obdobia nazbierať na 15-30 miliárd eur. Pravda bude asi tých 30 miliárd eur, keďže do druhého piliera vstúpilo veľmi veľa ľudí. Minister Mikloš svojho času požiadal Európsku komisiu, aby sa deficit, ktorý vznikne dôchodkovou reformou, nezarátaval do verejného deficitu, ktorý má byť podľa Maastrichstkých kritérií najviac 3%, ale nepochodil.

Vďaka reforme by sa naše deti nemali toľko starať o dôchodcov - polovica nákladov na dôchodky by mala ísť z úspor v DSS. Deti však budú musieť platiť prinajmenšom úroky z dlhu, ktorý vznikne prechodom na sporiaci systém. Tieto úroky môžu byť aj väčšie, ako by boli pridané náklady na rastúce dôchodky. Z tohto pohľadu postráda dôchodková reforma ekonomický zmysel.

Ekonomické následky dôchodkovej reformy však nepocítia až ďalšie generácie, pociťujeme ich už teraz. Vždy, keď štát tvrdí, že nemá peniaze na dôležité úlohy, treba ukázať aj druhú stranu mince - že obrovské peniaze pohlcuje dôchodková reforma. Nebyť dôchodkovej reformy, mohli poslanci pridať 1% HDP na platy v podvyživenom školstve.

Ani vyrovnaný rozpočet nestačí

Slovensko má obrovské vnútorné dlhy. Školstvo je napr. dlhodobo podfinancované, v nákladoch na školy sa radíme na chvost vyspelých krajín. V takejto situácii je úplne nerozumné investovať obrovské peniaze do dôchodkovej reformy.

Ale ani vyrovnaný rozpočet s deficitom 0%, či dokonca s prebytkom by nebol dobrým predpokladom pre spustenie reformy. Lepšou alternatívou by bolo splácanie obrovského štátneho dlhu, ktorý je takmer 60% HDP. Predpokladám, že úroky z tohto dlhu narastajú rýchlejšie ako narastajú náklady na zväčšujúci sa počet dôchodcov.

Je otázne, či aj v hypotetickej krajine bez dlhu (povedzme vo filme Startrek vo vzdialenej galaxii) by takáto reforma nepriniesla ekonomické problémy. Pokiaľ veľké množstvo peňazí neminieme, ale ich odložíme na budúcu spotrebu, zákonite to musí vyvolať zadlžovanie - či už štátu alebo občanov. Pokiaľ chápeme dlh ako škodlivý prvok v ekonomike, potom dôchodková reforma ani v takejto vymyslenej krajine nemusí byť jednoznačne výhodná.

Pravica proti rodine

Sme štátom, kde si zarábajúci dospelí občania radšej odložia peniaze pre seba, ako by ich dali svojim deťom na kvalitné vzdelanie. Keby nebolo dôchodkovej reformy, mohol minister školstva pokojne zvýšiť platy učiteľom až do výšky 1% HDP.

Dôchodková reforma spôsobí, že ženy, ktoré porodia viacero detí, môžu mať taký nízky dôchodok, že bude pod úrovňou životného minima. Štát totiž platí dôchodkové poistenie za ženy na materskej, ale v takej výške akoby zarábali 60% priemernej mzdy, t.j. ako keby zarábali asi 500€. Aj v informačnej kampani vlády bolo spomenuté riziko pre ženy na materskej, že ich prechod do druhého piliera môže pre nich znamenať zníženie dôchodku. Ale vraj to môžu vykompenzovať zvýšené výnosy v DSS, cha, cha, cha.

A pritom rodiny s deťmi urobia pre dôchodcov asi najviac - vychovajú ľudí, ktorí budú na dôchodcov pracovať. Polovička z dôchodkov aj tak stále pôjde z priebežného systému.

Pravicové strany, ktoré zaviedli zmenu dôchodkového systému, tak uvalili bremeno na tých najslabších: detí, mládež, učiteľov, ženy na materskej. Týka sa to aj KDH, pre ktoré je vraj podpora rodín veľmi dôležitá priorita.

Prečo potom dôchodková reforma?

Dôchodková reforma je v podstate privatizácia dôchodkového systému. Spravovanie dôchodkov je jeden z najlepších džobov. Ľudia platiť musia, dokonca vymáhanie nezaplatených príspevkov je na pleciach inej inštitúcie - štátnej Sociálnej poisťovne. Takže po získaní klientov už majú DSS zabezpečený pravidelný a dlhodobý príjem peňazí.

Správcovské spoločnosti môžu mať veľký príjem z poplatkov - môže predstavovať 7% z ročne vložených peňazí (na rozdiel od 3% v Sociálnej poisťovni). Tento príjem je taký veľký napriek nízkemu poplatku, ktorý je 0,3% - ale zo všetkých peňazí na dôchodkovom účte, t.j. poplatky sa platia aj z peňazí, ktoré klienti našetrili v prechádzajúcich rokoch.

Dôchodková reforma je experiment Svetovej banky. Dôchodková reforma bola na Slovensku presadzovaná práve Svetovou bankou.

Dôchodková reforma prináša výhody hlavne bohatým ľuďom. V druhom pilieri nemusia prispievať na dôchodky pre chudobných - všetky peniaze, ktoré zaplatia, potom aj na dôchodku dostanú. Je možné, že dôchodková reforma, podobne ako rovná daň, bola zavedená kvôli bohatým sponzorom politických strán.

A kto teda, ty chytrák, bude na dôchodcov robiť?

Už vidím túto otázku v diskusii k tomuto blogu. Moja odpoveď je napríklad  - nezamestnaní. Máme asi 12% nezamestnaných. Ale na východe je nezamestnaných až skoro 40% mladých ľudí. Problém veľkého množstva dôchodcov a malého množstva produktívnych ľudí je v súčasnom Slovensku vymyslený. Vláda vo svojich analýzach pred zavedením dôchodkovej reformy odignorovala faktor nezamestnanosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?