Mediálna kampaň proti priamej demokracii. Prečo?

Autor: Marián Šumšala | 3.3.2012 o 11:27 | (upravené 3.3.2012 o 11:44) Karma článku: 12,01 | Prečítané:  1247x

V SME sa objavili komentáre, ktorých témou boli priama demokracia, a ktoré jednohlasne odmietli priamu demokraciu. Pritom argumenty, o ktoré sa opierali autori sotva môžu byť pravdivé. Požiadavka antigorilieho hnutia na priamu demokraciu je jedna z mála, ktorá by nám pomohla dostať sa zo súčasného politického úpadku.

Prečítajte si o priamej demokracii

Veľmi zaujímavé informácie o priamej demokracii môžeme načerpať z publikácie Priama demokracia: fakty a argumenty súvisiace so zavedením občianskej iniciatívy a referenda. Je to miestami až napínavé čítanie, napr. v kapitole o priamej demokracii v rôznych krajinách, kde sú príbehy zavádzania väčšej miery demokracie napriek odporu politikov a strán - tých istých, ktorí sa na nás pred voľbami milo usmievajú. Pozrite tiež stránku http://www.priamademokracia.sk/.

Zaujímavosti zo Švajčiarska

O každej zmene ústavy je švajčiarska vláda povinná zvolať referendum. Občania si môžu vynútiť referendum ku každému zákonu, ak do 100 dní od jeho prijatia zozbierajú 50.000  podpisov (Švajčiarsko má 6,5 milióna obyvateľov). Asi v polovice prípadov zákony neuspeli v ľudovom hlasovaní (!), pričom zákonodarcovia sú tu pri schvaľovaní zákonov veľmi opatrní, pretože sú si vedomí, že občania môžu zákon pomerne ľahko zrušiť.

Občania môžu vyvolať referendum = ľudovú iniciatívu, ak zozbierajú 100.000 podpisov. Ľudová iniciatíva môže byť o takmer akejkoľvek otázke, výnimkami sú napríklad zákaz genocídy a otroctva. Priama demokracia neviedla k obmedzeniu práv menšín, ale je množstvo menšinových práv, ktoré v skutočnosti schválili pomocou referend.

Celoštátne referendum je záväzné. V rokoch 2000-2004 bolo v priemere 11 celoštátnych referend. Dôležitým dôsledkom referend je, že Švajčiari diskutujú o otázkach, o ktorých by sa inde nehovorilo v diskusiách, v ktorých ináč dominujú politické strany. Mnohé referenda majú vplyv, aj keď sa nedotiahnu do úspešného konca, pretože parlament zapracuje aspoň časť z návrhu do zákonov. Celý politický život vo Švajčiarsku sa točí okolo referend. Osobnosti nesúťažia o miesto v parlamente, ale ak sa nejaké politické osobnosti objavia, tak len ako lídri referendových kampaní.

Švajčiari môžu hlasovať poštou a väčšina švajčiarskych voličov využíva tento postup. Občania dostávajú pred hlasovaním brožúru o referende, kde sú okrem plného znenia zákonnej zmeny aj argumenty od vládneho výboru a od výboru občanov.

Väčšinu právomocí však majú kantóny. Počet podpisov na spustenie referenda na kantonálnej úrovni je ešte nižší ako na celoštátnej úrovni. V kantóne Zürich môže dokonca požiadať o ľudové hlasovanie jediný občan, a ak získa podporu 60 členov rady, môže sa referendum uskutočniť.

Skutočnú rozhodovaciu právomoc v obciach má verejné zhromaždenie. Na týchto zhromaždeniach sa schvaľujú sadzby dane, obecné nariadenia, plány výstavby, diskutuje sa o obecných účtoch. V obci Kilchberg, ktorá má 7000 obyvateľov sa pravidelne na zhromaždení zúčastňuje asi 400 obyvateľov. Táto obec, ktorá je veľmi dobre spravovaná, vyvracia nevyhnutnosť kvór v priamej demokracii - koniec koncov 400 občanov je oveľa reprezentatívnejší  orgán ako zopár poslancov v obecnom zastupiteľstve.

Viacej informácii o priamej demokracii vo Švajčiarsku, v Kalifornii, v Bavorsku a Hamburgu si prečítajte v knižočke Priama demokracia ... v piatej kapitole.

Kvórum

Nie je žiadny dôvod na akékoľvek kvórum potrebné na to, aby bolo referendum platné. Predsa referendum sa nezvolá len tak, je potrebné naozaj veľa úsilia - treba veľa ľudí presvedčiť, získať veľa podpisov, aby sa referendum vyhlásilo. Potom už je vecou každého voliča, či využije svoje právo alebo nie.

Kvórum spôsobuje, že nie je možné zistiť presný názor občanov na referendový problém, pretože proti je možné hlasovať dvomi spôsobmi - neúčasťou aj vyjadrením nesúhlasu. Ak by nebolo kvórum, referendum o vstupe Slovenska do EU by nebolo úspešné, pričom by jeho výsledok presnejšie odrazil názor verejnosti. Preto nebolo toto referendum v skutočnosti dostatočne demokratické.

Kvórum dáva príliš veľkú váhu odporcom referenda. Spravodlivé by v takom prípade bolo, ak by rovnaké kvórum ako pre referendum platilo aj pre voľby, dokonca vo voľbách by malo byť kvórum vyššie, pretože poslanci majú podstatne väčšiu moc ovplyvňovať naše životy ako má referendum.

Osobitné záujmy

Môže vzniknúť obava, že referenda zneužijú finančne vplyvné skupiny na presadenie svojich vlastných záujmov na úkor všeobecného záujmu. Jedna štúdia však ukazuje, že takéto skupiny sú pomerne málo úspešné pri získavaní schválenia zákona prostredníctvom referenda. Ekonomické záujmové skupiny sú však do istej miery úspešne pri navodení neúspechu občianskych iniciatív iných ľudí začatím protiiniciatív. Dobrou obranou je napr. povinnosť zverejňovať výdavky na referendovú kampaň.

 Ochrana životného prostredia

V knihe Priama demokracia ... je popísaný prípad zavedenia ekologickej energie v nemeckej dedinke Schönau. V ľudovom hlasovaní občania rozhodli o získaní miestnej elektrickej siete. To umožnilo uprednostniť dodávky ekologickej elektriny. Ak by občania nemali možnosť občianskej iniciatívy na úrovni obce, energetická spoločnosť by v spolupráci s miestnou radou jednoducho naďalej presadzovala svoju vôľu.

Komentáre proti priamej demokracii

Gabriel Šípoš, riaditeľ Transparency International, v komentári v SME zo dňa 13.2. argumentuje, že na zlepšenie súčasnej politickej mizérie je potrebné, aby politici zaviedli dobré protikorupčné zákony. Politici však tieto zákony príjmu dobrovoľne len veľmi ťažko, korupcia je totiž nevyhnutnou súčasťou našej parlamentnej demokracie - ak chcú strany uspieť vo voľbách, potrebujú veľmi veľa peňazí a tie nezískajú predajom členských známok. Dobre vidno obrovskú nechuť politikov ísť proti sebe na dlhoročnom koketovaní so zrušením priestupkovej imunity. Som presvedčený, že v prípade korupcie by mohlo veľmi dobre pomôcť zopár dobre mierených referend.

Proti priamej demokracii sa vyjadril aj Roman Pataj v komentári z 15.2. Vraj podľa preferencií jednotlivých politických strán by si voliči presadili rôzne zlé veci ako: primitívne nacionalistické opatrenia, toleranciu ku kradnutiu verejných peňazí a pod. Autor si podľa všetkého myslí, že poslanci v parlamente konajú rozumnejšie ako občania, a aj ak si občania zvolia poslancov na základe primitívnych sľubov, tak politici nakoniec tieto sľuby neuskutočnia. Počítam, že podobný článok Romana Pataja by sa dal napísať aj proti volebnému právu černochov alebo žien.

Priama demokracia ako cesta

Je možné, že po zavedení fungujúcej priamej demokracii by sa vyskytli nejaké excesy. Bolo by to podobné , ako keď sa učíme plávať - sem-tam sa poriadne napijeme vody. Ale v prázdnom bazéne sa nikto plávať nenaučí. Bolo by na čase, aby občania na Slovensku dostali viacej skutočnej moci do svojich rúk. Verím tomu, že by to Slovensko posunulo o veľký kus dopredu. Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí majú možnosť využívať nástroje priamej demokracie, sú šťastnejší. A pomohlo by to tiež zmenšiť našu súčasnú tak ponižujúcu závislosť na politikoch.

Priama demokracia v obciach

Komentáre v SME sa vôbec nezaoberali priamou demokraciou na miestnej úrovni. Zdá sa, že už dozrel čas, aby ľudia začali v dedinách a mestách priamo rozhodovať o drvivej väčšine otázok.

Svedčí o tom aj prípad nedávneho schválenia zmien územného plánu bratislavským mestským zastupiteľstvom. Toto hlasovanie sa vyznačuje niekoľkými zlyhaniami demokracie: Poslanci hlasovali opäť o úplne tom istom obsahu, ktorý rok pred tým, v čase tesne pred komunálnymi voľbami, neschválili. Poslanci aj primátor Ftáčnik v rozprave otvorene hovorili, že zmeny územného plánu je potrebné schváliť kvôli developerom. Pri hlasovaní sa spojili SDKÚ a Smer - kto by im bol taký mandát vo voľbách? Pohŕdanie občanmi výstižne ukazuje aj návrh poslanca SDKÚ, aby sa o tomto bode hlasovalo tajne. V prípade fungujúcej priamej demokracie by sa nám bratislavskí poslanci nemohli takto vysmievať do tváre.

Určite by ste vedeli uviesť množstvo príkladov so svojich miest a obcí, kedy zvolení zástupcovia jednoznačne jednali proti všeobecnému záujmu, a kedy ste si priali, aby občania mohli o otázke rozhodnúť sami.

 

Predpokladám, že každý sám si vie odpovedať, prečo sa v médiách objavili články proti priamej demokracii. A prečo sa média vyhýbajú diskusii o priamej demokracii, v ktorej by sa objavili odborné informácie založené na štúdiách a skúsenostiach a nielen domnienky a subjektívne názory niektorých autorov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?