Bohaté fyzické osoby ušetria vďaka rovnej dani tisícky eur, prečo by potom časť z ušetrených peňazí nevenovali stranám, ktoré ich zúfalo potrebujú minimálne na nákladnú predvolebnú kampaň. Jeden z predstaviteľov KDH povedal pre SME približne: „My nemáme problémy so sponzormi, pretože robíme pre sponzorov príťažlivú politiku, napríklad rovnú daň." Takto reagoval v čase, keď SDKÚ otriasal škandál s darom v hodnote dvoch miliónov korún, ktorý nemali chuť vysvetliť.
Niet iných dôvodov, prečo by bolo vhodné rovnú daň zaviesť:
Rovná daň neprinesie ekonomické zisky
Aj v Sme sa objavil názor istého zahraničného ekonóma (jedna výhoda týchto novín je, že prinášajú trochu širšie spektrum názorov), podľa ktorého snáď jediný ekonomický zisk z rovnej dane by mohol vyplývať z toho, že bohaté fyzické osoby, ktoré zaplatia menšie dane, majú väčšiu motiváciu pracovať. Dosť smiešny argument, pokojne by sme mohli tvrdiť, že platí opačné tvrdenie.
Zahraničné firmy, ktoré u nás investujú, nelákajú nízke dane pre fyzické osoby. Ich majitelia asi platia dane v iných krajinách. Dokonca ich ani neláka nízka daň pre právnické osoby, pretože v rámci investičných stimulov nemusia platiť dane.
Nízka daň pre právnické osoby, ktorá môže stimulovať slovenské firmy, nesúvisí s rovnou daňou - právnické osoby platia u nás odjakživa rovnú daň, t.j. či má firma zisk tisíc eur alebo milióny eur, vždy zaplatí rovnaké percento. Daň pre právnické osoby sa znižovala aj keď ešte nejestvovala rovná daň - znížila sa napríklad z 29 na 24 percent.
Rovná daň sa týka len fyzických osôb
Rovná daň je protiklad ku progresívnej dani, pri ktorej fyzické osoby (zamestnanci, podnikatelia, živnostníci) platia väčšie percento pri vyššom daňovom základe. Pred zavedením rovnej dane platili najlepšie zarábajúci ľudia až 43% daň. Zrušenie progresivity je hlavný princíp rovnej dane.
Zjednotenie DPH na 19% a rovnaké percento pre právnické osoby sú len kozmetické úpravy, aby sa dalo povedať, že ide o princíp jednotného percenta dane. Nie je žiadny dôvod na to, aby právnické osoby (firmy) mali rovnaké percento ako napr. fyzické osoby (zamestnanci). Podobne ako nemá žiadnu výhodu, ak DPH je rovnaké ako ostatné dane.
Rovná daň nie je spravodlivejšia
Keď bohatí aj chudobní zaplatia rovnaké percento z daňového základu, tak je to vraj spravodlivejšie.
Náš ekonomický systém však nie je spravodlivý, neodmeňuje ľudí presne úmerne ich pracovitosti a šikovnosti. Najbohatší Slovák - pán Babiš má vraj majetok, ktorý má hodnotu najmenej 1 miliardu eur. Ja vlastním len byt, ktorý má hodnotu asi 70.000 eur, t.j. môj majetok je 14.285 krát menší. Aj keď pripustím, že najbohatší Slovák pracuje viac ako ja, je šikovnejší a viacej ochotný riskovať, ale nemyslím si, že toto všetko robí až 14.285 krát lepšie ako ja. Dá sa nájsť množstvo ďalších príkladov nespravodlivosti našej ekonomiky.
Je možný aj iný pohľad na spravodlivosť: Ak bohatému zoberieme zo zisku 43%, znamená to preňho, že nepôjde na štvrtú zahraničnú dovolenku cez rok alebo si nekúpi ďalšieho koňa. Ak zoberieme chudobnému 19%, znamená to preňho, že si nebude môcť kúpiť kvalitné potraviny alebo jeho deti si nebudú môcť dovoliť vyštudovať primerane svojmu nadaniu. Pri pohľade zo strany zaťaženia daňovníka je celkom v poriadku, ak bohatý zaplatí väčšie percento na dani.
Rovná daň neprináša zjednodušenie administratívy
V čase, keď sa každé účtovníctvo robí na počítači, je jedno, akým spôsobom sa počíta daň. To, čo najviac komplikuje účtovníkom prácu, sú neustále sa meniace zákony.
Zdá sa mi, že daňové priznanie pre fyzické osoby sa po zavedení rovnej dane vôbec nezjednodušilo. Podstatnú časť priznania stále vypĺňa výpočet príjmov a výdavkov. Po výpočte daňového základu nasleduje v ďalšom riadku hneď daň, bez ohľadu na to, či sa počíta rovným alebo progresívnym spôsobom.
Pre drvivú väčšinu voličov nepatrí zložitosť výpočtu dane medzi položky, ktorú by mali zákonodarcovia naliehavo riešiť. Vehementná snaha politikov zaviesť rovnú daň nebola motivovaná voličmi.
Rovná daň nezvyšuje výber daní
Rovná daň vraj zvýši výber daní. Autori tohto tvrdenia majú na mysli relatívny výber daní, t.j. že sa zvýši podiel daní, ktoré sa skutočne vyberú, k daniam, ktoré sa nekalými postupmi stratia. Absolútny výber daní, t.j. skutočné množstvo peňazí, ktoré štát daňami získa, sa však nezvyšuje. Preto bolo aj potrebné zrušiť nízku DPH (9%), aby sa vykryli straty, ktoré vznikli zrušením progresívnej dane a znížením vysokej DPH (21%).
Rovná daň oberá o peniaze väčšinu ľudí a strká ich na kontá bohatých
Podľa inštitútu Ineko na rovnej dani strácajú ľudia s priemernými príjmami (10.000 až 23.000SK v čase daňovej reformy). Rovná daň ešte ostrejšie delí obyvateľstvo na dve skupiny: ľudí s nadpriemernými príjmami a tých ostatných, ktorí sa im na toto prilepšenie poskladajú. Bohatí na rovnej dani zarobia dvojakým spôsobom: podstatným znížením dane a znížením DPH z luxusného tovaru.
Zväčšovanie rozdielov medzi bohatými a chudobnými vedie ku škodlivým javom v spoločnosti. Malú mieru zdaňovania a z toho vyplývajúcu veľkú mieru poplatkov za základné služby, ako zdravotníctvo a školstvo majú napr. v USA. V USA zároveň majú aj najviac väzňov na tisíc obyvateľov - tí menej úspešní, ktorí nezvládli súťaž vo voľnom trhu a nedokázali platiť životne dôležité služby sa proste nejakým spôsobom nakoniec dostali do väzenia.
Rovná daň je symbolom slabej demokracie
Václav Klaus to vystihol, keď o slovenských pravicových reformách povedal, že v iných krajinách by sa také vážne zmeny nemohli udiať bez rozsiahlej diskusie, ktorá na Slovensku úplne chýbala. Média aj vláda neprinášali vyvážené informácie a vlastne viedli kampaň v prospech rovnej dane. Čo si najmä vláda nemôže dovoliť, ale nemali by si to dovoliť ani média, ktoré sa hrdo označujú ako nezávislé.
Rovná daň je zavedená v krajinách Východnej Európy: Slovensko, Ukrajina, menej rozvinutých krajinách: Albánsko, Gruzínsko a v Rusku. Vo rozvinutých krajinách ako sú USA, Veľká Británia a krajiny severu Európy majú progresívne zdanenie a ani neuvažujú o jeho zrušení.
Nejaké iné, zdá sa že nezaujaté názory na rovnú daň si môžete prečítať napr. tu:
