Hladomor v Afrike – tušenie budúcnosti

Autor: Marián Šumšala | 1.9.2011 o 23:07 | Karma článku: 4,82 | Prečítané:  1686x

Na hladomore v Afrike má svoj podiel aj otepľujúce sa podnebie. Prečo otepľovanie spôsobuje suchá v oblasti Afrického rohu a aké sú ďalšie vyhliadky pre Afriku? A keď nesie zodpovednosť aj zmena podnebia, potom je budúcnosť Afriky, a nielen jej, aj v našich rukách.

Počas suchých rokov vo východnej Afrike býva Indický oceán a západný Tichý oceán teplejší a daždivejší. Okrem toho vetry, ktoré počas týchto rokov vanú nad Indickým oceánom sú slabšie ako zvyčajne, čo znamená, že z mora putuje do oblakov nad Africkým rohom menej vlahy. Toto zistili veci z Kalifornskej univerzity, ktorí sledovali počasie v tejto oblasti počas jedného desaťročia.

Pôsobí tu mechanizmus vzniku súch zistený štatistickými analýzami a počítačovými modelmi: Energia, ktorá vzniká zvýšenými dažďovými zrážkami nad oceánom sa presúva na západ a usadzuje sa nad východnou Afrikou, pričom spôsobuje, že súš je aj horúcejšia aj suchšia. Zvyšuje sa tak tlak vzduchu v tejto oblasti, ktorý podstatne brzdí východné vetry, ktoré by ináč priniesli vlhkosť na pevninu.

Chris Funk z Kalifornskej univerzity, ktorý skúma podnebie vo východnej Afrike, uverejnil aj štúdiu, ktorá sa zaoberá spojitosťou súch v tejto časti Afriky s fenoménom La Niña. Funk hovorí, že spojenie La Niña a teplejšieho Indického oceánu, prinášajúceho suchá do Afriky, je veľmi zlá správa pre Africký roh. Podľa údajov z minulých období je 50 percentná pravdepodobnosť, že počas La Niña udrú dve suchá za sebou - jedno na jeseň a druhé na jar. To je presne to, čo sa stalo za ostatný rok a spôsobilo katastrofu v Somálsku.

Vyhliadky do budúcnosti

Predpokladané oteplenie v Afrike sa pohybuje od 0,2°C za desaťročie až po viac ako 0,5°C za desaťročie. V krátkodobom časovom horizonte by sa mali dažďové zrážky dokonca zvýšiť o 7%. Avšak množstvo zrážok je pre farmárov menej dôležité ako to, či ich načasovanie je v súlade s pestovateľskými obdobiami, a aké je ich plošné rozdelenie. A očakáva sa, že pri meniacom sa podnebí bude oboje nepravidelnejšie. Okrem toho súčinnosť silnejších dažďov a častejších súch bude spôsobovať vymieľanie a stratu drahocennej pôdy.

Jedna štúdia predpovedá, že 2,5°-vé oteplenie zníži príjem chovateľov dobytka o 26%. Z ďalšej štúdie vychádza, že výnosy plodín ako ryža, kukurica a pšenica v Somálsku a v Sahely poklesnú do roku 2030 až na 10% (!!!) (myslím, že som to dobre preložil: will fall up to 10 percent).

Prispôsobenie nebude stačiť

Obidva texty, z ktorých som čerpal pripomínajú, že Afričania by mali vykonávať opatrenia na prispôsobenie sa otepľujúcemu sa podnebiu. Uvažujú tiež o oteplení o 2,5°C. V súčasnosti však rastie množstvo skleníkových plynov, ktoré ročne vypustíme do ovzdušia o 3% ročne, čo je najrýchlejšie vôbec od začiatku priemyselnej revolúcie. Pri takomto tempe sa oteplenie nezastaví na 2°C, ktoré sa spomína v texte, o čo sa snažili napr. Obama a Merklová v Kodani. V súčasnosti sme rozbehnutí podľa najhoršieho scenára IPCC, t.j. k otepleniu o 6°C alebo aj viac. Pri takomto oteplení budú podobné hladomory ako v Somálsku, nech by sa udiali kdekoľvek na svete, len menej významnou udalosťou, ako je možné sa dočítať napr. v knihe od Marka Lynasa.

To, že sucho v Somálsku malo také zhubné následky má samozrejme množstvo príčin: veľká závislosť na prírodných zdrojoch, chudoba a slabá vládna štruktúra. V iných oblastiach Východnej Afriky býva vždy dostatok zrážok na vypestovanie poľnohospodárskych plodín. Avšak Somálčania sú príliš chudobní na to, aby si mohli kupovať potraviny. Je tiež zrejmé, že ako prvých sa dotknú zmeny podnebia tých najzraniteľnejších: chudobných národov, ktoré už doteraz žili na hrane prežitia.

Slovenské dobročinné organizácie pomáhajúce v Afrike oznámili, že dary v tomto období mnohonásobne prekročili dary v iných obdobiach. Mnohých ľudí určite nenechalo chladných obrovské utrpenie, ktoré sa v Africkom rohu deje. Je tiež možné, že aspoň niektorí z nás takto vyjadrili svoju zodpovednosť, ktorú máme za meniace sa podnebie.

Tvrdenia v tomto texte o zmene podnebia a jeho následkoch sú výsledkom vedeckých výskumov založených jednak na dlhodobom sledovaní miestneho podnebia a tiež na modelovaní zohrievajúceho sa podnebia. Je to protiklad k tvrdeniam spochybňujúcich zmenu podnebia, ktoré však nie sú podložené výskumom a tým pádom nielenže nemajú žiadnu vedeckú hodnotu, ale postrádajú aj hodnovernosť pre každého, koho táto problematika zaujíma.

V článku som čerpal z týchto zdrojov:

http://www.huffingtonpost.com/2011/08/19/somalia-famine-climate-change-global-warming_n_930935.html

http://www.stimson.org/spotlight/climate-change-and-famine-in-somalia/

Mark Lynas: Šesť stupňov, kniha o tom, ako sa svet zmení, ak sa podnebie oteplí o 1 - 6°C.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?